Stať sa jedným s majstrov je dlha a veľmi zložitá cesta. Len veľmi malé percento cvičencov karate vydrží dosť dlho na to, aby sa dostali na úroveň čierneho pásu. No čierny pás je od skutočného majstra oveľa vzdialenejší, než začiatočník od čierneho pásu. Pomenovaním “Sensei” (v preklade “ten, kto prišiel skôr”) dnes označuje žiak svojho učiteľa ale aj taktiež ľudí, ktorých učenie nasleduje.
Tradičné Karate vzniklo už pred niekoľkými storočiami, predávalo sa so Senseia na cvičenca a my dodnes toto učenie nasledujeme. No aby sme naozaj pochopili podstatu Karate, musíme sa tiež dozvedieť, kto nám túto cestu ukázal.
Higashionna Kanryo
Kanryo Higaonna no Higashionna je dnes označovaný za otca Goju ryu. Narodil sa v roku 1853 v meste Naha na Okinawe do nižšej šľachtickej rodiny. Jeho otec sa živil obchodovaním s palivovým drevom medzi miestnymi ostrovmi. Tvrdá práca ho spravila silným a i keď bol veľmi nízkeho vzrastu, stal sa známy svojou rýchlosťou a mrštnosťou. Svoju cestu k bojovým umeniam začal už ako veľmi mladý. Viedla ho veľká túžba no i nesmierny talent.
V štrnástich rokoch sa Kanryo Higaonna začal učiť čínsky kempo. Jeho dobre vyvinuté a silné telo mu umožnilo zvládnuť čínske Kempo a rýchlo si vybudoval povesť majstra bojových umení v Naha. Kanryo Higaonna, nespokojný so svojou úrovňou zručností, túžil ísť do Číny študovať čínske bojové umenia a ich kultúru. Žiaľ, finančné pomery jeho rodiny mu nedokázali poskytnúť slobodu cestovania.
Cesta do Číny
Úplnou náhodou zoznámil inštruktor Higaonna Senseia s Udonom Yoshimurom, majiteľom lode v prístaveBol to práve Udon Yoshimura, kto nakoniec sponzoroval prechod Higaonna Senseia do Číny. V šestnástich rokoch odišiel z Naha do čínskeho prístavu Fuzhou, kde zostal v Okinawskej osade nazývanej Ryukyu-kan.
Trvalo takmer rok, kým bol Higaonna Sensei predstavený miestnemu majstrovi čínskeho kempo vo Fuzhou, majstrovi Ryu Ryuko. Dokonca aj potom, čo bol predstavený, Higaonna Sensei nebol okamžite prijatý ako žiak. Čínski majstri si vždy dali na čas, aby preštudovanie osobnosť a charakter kandidáta pred prijatím akýchkoľvek učeníkov. Higaonna Sensei teda dostal úlohu starať sa o záhradu a upratovať izby pána. Tieto úlohy robil vážne a s nadšením po dlhú dobu. Majster Ryu Ryuko, zaujatý jeho postojom, nakoniec prijal Higaonnu Senseia ako svojho osobného žiaka.
Higaonna Sensei cez deň ako žiak pomáhal svojmu majstrovi v jeho remesle (ako remeselník s bambusom) a po zotmení trénoval. Tréning začal cvičením Sanchin. Potom zdvíhaním Nigiri (ťažké keramické nádoby) za okraje, aby sa posilnil úchop študenta, zatiaľ čo cvičil Unsoku-ho (vzor krokových pohybov), aby sa vytvoril správny postoj. Cvičenia pokračovali s použitím Muchi-ishi (prírodný kameň) a Makiwara (úderník), ako aj Uki (bambusový kôš), kde si dve osoby vo vnútri precvičovali boj zblízka a techniky dusenia.
Tieto nové nástroje a tréningové techniky očarili Higaonna Senseia a ešte viac zvýšili jeho záujem o karate. Tvrdý tréning si však vyžiadal svoju daň a nohy, ruky a ramená mal vždy opuchnuté z nadmernej námahy. Napriek tomu práve tento tvrdý tréning mu umožnil rozvíjať svaly ako z kovanej ocele. Po niekoľkých rokoch tvrdého výcviku sa stal najšikovnejším žiakom svojho majstra.
Návrat na Okinawu
Higaonna Sensei zostal ako žiak vo Fuzhou asi trinásť rokov, potom sa vrátil na Okinawu. Higaonna Sensei navštívil majiteľa lode Udona Yoshimuru, ktorý mu umožnil cestu do Číny a Udon Yoshimura požiadal Higaonnu Senseia, aby naučil jeho synov niektoré zo zručností, ktoré sa naučil v Číne.
Sláva Higaonna Senseia sa rýchlo rozšírila po Naha a pritiahla pozornosť kráľa dynastie Ryukyu. Dlhé roky tak učil bojovým umeniam aj členov kráľovskej rodiny. Avšak veľa ľudí z mesta prišlo k Higaonna Senseiovi a žiadalo, aby ich prijali ako osobných učeníkov, ale kvôli tvrdosti výcviku s ním dlho zostali len niektorí.
Medzi jeho žiakmi bol mladý Chojun Miyagi, ktorý bol aj jedným z mála, ktorý zostali. Higaonna Sensei otvoril svoj dom v Nishimachi ako dojo a vyučoval bojové umenie svojim žiakom bez účtovania akéhokoľvek školného. Popri súkromnej výučbe začal Higaonna Sensei na žiadosť riaditeľa v roku 1905 vyučovať na verejnej strednej škole v Nahe.
Počas svojich trinástich rokov v Číne ovládal Higaonna Sensei mnoho tradičných bojových umení, ako napríklad umenie priameho meča. Jeho technika v týchto rôznych bojových umeniach bola skutočne umením v pohybe. Jeho ruky a nohy mali mimoriadnu pružinu, vďaka ktorej boli jeho pohyby rýchle ako blesk. Ľudia boli prekvapení, že jeden taký malý (155cm) muž mohol mať toľko sily. Označovali ho ako Kensei, čo znamená „posvätné päste“. Postupne sa umenie Higaonna Senseia stalo známym ako Naha-te, „Naha“ sa vzťahuje na oblasť Naha na Okinawe a „te“ znamená techniku rúk. Svoj život zasvätil spolu so svojím učeníkom Miyagi Chojun senseiom zdokonaľovaniu a rozvoju umenia Naha-te. Začiatkom roku 1916 Higaonna Sensei ochorel. Zomrel v októbri 1916.
Higaonna Kanryo Sensei je dnes uznávaný ako zakladateľ Naha-te karate, ktoré neskôr dostalo názov Goju-ryu Karate.
Miyagi Chojun
Chojun Miyagi sa narodil 25. apríla 1888 na Okinawe. Vo veku piatich rokov sa stal dedičom rodiny Miyagi. Jeho tréning v karate začal vo veku jedenástich rokov pod vedením Ryuko Aragaki Senseia, ktorý cvičil a učil Tomari-Te. Keď mal štrnásť rokov, jeho učiteľ mu predstavil Higaonnu Kanryo Senseia. Chojun Sensei trénoval s Kanryo Senseiom od roku 1902 do októbra 1916, kedy Kanryo Sensei zomrel.
Počas tejto doby bol jedným z mála ľudí, ktorí dokázali vydržať tvrdý výcvik, ktorý im dal Kanryo Sensei. Po smrti svojho učiteľa Chojun Sensei pokračoval vo svojom vlastnom vývoji vrátane ciest do Číny a výskumu fyziológie. Chojun Sensei bol nápomocný pri registrácii karate na Butokukai v Japonsku. Vyvinul Junbi-undo, ktoré cvičíme dnes, a predstavil základné kata Gekisai Dai Ichi a Dai Ni. Vyvinul tiež kata Tensho a revidovanú verziu Sanchin. Okrem osobného tréningu a rozvoja Naha-te strávil Chojun Sensei veľa času propagáciou tohto umenia.
Pozornosť celého sveta
V roku 1921 predviedol ukážku Naha-te na Okinawe pre hosťujúceho princa Hirohita, a v roku 1925 pre princa Chichibu. Chojun Sensei si už predstavoval vývoj Naha-te nielen v Japonsku, ale aj na celom svete. Bolo čoraz dôležitejšie organizovať a zjednotiť okinawské karate ako kultúrny poklad, ktorý sa má odovzdať ďalším generáciám.
V roku 1926 Chojun Sensei založil Výskumný klub karate vo Wakas-Cho. Štyria inštruktori, Chojun Sensei, Hanashiro, Motobu a Mabuni, učili striedavo niektoré prípravné cvičenia a doplnkové cvičenia. Potom mal Chojun Sensei rozhovory so študentmi o ľudstve, každodennom živote a samurajskom etickom kódexe, aby zlepšil aj ich morálny vývoj. V roku 1927 videl Jigoro Kano Sensei, zakladateľ džuda, ukážku kata od Chojuna Senseia a bol ohromený pokročilou technikou a sofistikovanosťou Naha-te. Vplyv Kano Senseia umožnil Chojunovi Senseiovi predvádzať okinawské karate na popredných japonských turnajoch Budo sponzorovaných vládou. V roku 1930 vystúpil Chojun Sensei na turnaji Butoku-kai a neskôr na turnaji Sainei Budo v roku 1932.
Goju ryu
Jeden z jeho starších žiakov, Jinan Shinzato Sensei, predviedol kata na turnaji japonských bojových umení. Potom sa jeden z majstrov spýtal na názov jeho školy. Shinzato Sensei pre neho nemal žiadnu odpoveď a po svojom návrate na Okinawu povedal Chojunovi Senseiovi o svojom stretnutí. Aby mohol propagovať svoje umenie, ako aj spolupracovať s inými školami japonských bojových umení, Chojun Sensei sa rozhodol, že je potrebné pomenovať jeho bojové umenie. Stalo sa známym ako Goju-Ryu Karate, čo znamená „tvrdé a mäkké“ prevzaté z predpisov tradičného čínskeho kempo. Bol prvým medzi rôznymi školami karate, ktorý pomenoval svoje umenie a v roku 1933 bolo jeho umenie Goju-Ryu oficiálne zaregistrované v Butoku-kai, Japonskej asociácii bojových umení.
Chojun Sensei veľa cestoval a šíril Goju-Ryu do pevninského Japonska a až na Havaj, keď ho miestna havajská novinová spoločnosť pozvala, aby predstavil a propagoval karate na Havaji v roku 1934. O dva roky neskôr strávil Chojun Sensei dva mesiace v Šanghaji v Číne ďalším štúdiom čínskych bojových umení. V roku 1937 mu bola udelená pochvala od Butoku-kai za jeho kata. Chojun Sensei pokračoval vo vývoji Goju ryu analyzovaním a využívaním vedeckých metód cvičenia vo svojom výskume. Jeho práca našla mnoho praktických aplikácií a nie je prekvapením, že mnohí jeho študenti boli v policajnom zbore.
2.Svetová Vojna
V tomto bode zasiahla druhá svetová vojna a jej následky viedli k dlhšiemu obdobiu ťažkých útrap na Okinawe. Niet divu, že tých pár študentov, ktorí konflikt prežili, už nemohli trénovať. Z tých, ktorí prišli o život počas vojny, bol najlepší študent Chojuna Senseia Shinzato Jin´an, ktorý sa mal stať jeho nástupcom.
Keď sa po vojne opäť vrátil normálny život na Okinawu, Chojun Sensei začal opäť učiť vo svojom záhradnom dojo. Chojun Sensei si uvedomil, že má toľko vedomostí, ktoré môže odovzdať, a začal pripravovať nového a sľubného mladého študenta menom Anichi Miyagi (bez rodinného vzťahu), aby ho nahradil. Cvičili na báze jedna k jednej, podobnou metódou, ktorou trénoval Kanryo Sensei.
Bohužiaľ, Chojun Sensei zomrel 8. októbra 1953 na následky srdcovej choroby. Jeho smrť vo veku iba 65 rokov a devastácia druhej svetovej vojny znamenali, že štýl Goju-ryu bol teraz ponechaný v rukách mladého muža Anichiho Miyagiho. Esenciu a vplyv Chojuna Miyagiho dnes možno nájsť v Dojo takmer v každej krajine sveta. Jeho vízia Goju-ryu šíriaceho sa po celom svete sa realizovala presne tak, ako predvídal.
Sensei Miyagi An’ichi Saiko Shihan (10. Dan)
An´ichi Miyagi sa narodil na Okinawe 9. februára 1931. Keď mal štrnásť rokov, obaja jeho rodičia zomreli a na ňom zostala úloha vychovávať svojich dvoch mladších bratov. Svoje karate trénoval u Chojuna Miyagiho senseia od roku 1948. Jeho oddanosť karate a úcta k jeho učiteľovi bola taká veľká, že ho Chojun Sensei vzal ako Uchi Deshi (špeciálny študent).
Počas tejto doby An´ichi Sensei cvičil všetky kata Goju-ryu spolu so základným bunkai a naučili sa aj mnohé skryté bunkai. Usilovne cvičil Hojo-Undo, Junbi-Undo a Sanchin, aby zvýšil svoju silu. Tento prísny režim pokračoval až do predčasnej smrti Chojuna Senseia, 8. októbra 1953.
Po úctivom období smútku za Chojun Sensei, bolo rozhodnuté pokračovať s dojo v záhrade Chojun Sensei. Mnoho seniorov Chojuna Senseia pred vojnou pomáhalo. Miyazato Eichi prevzal úlohu hlavy dojo a Koshin Iha mal na starosti administratívu, ale An´ichi Sensei robil väčšinu vyučovania. Záhradné dojo sa začalo rozrastať a medzi novými študentmi bol mladý tínedžer menom Morio Higaonna. Nakoniec sa rozhodlo, že je potrebné nové trvalé Dojo. Všetci starší študenti, vrátane An’ichi Senseia, prispeli k vybudovaniu toho, čo je dnes známe ako Jundokan Dojo. An’ichi Sensei pokračoval vo vyučovaní Goju-ryu na Jundokane a začal viac a viac vyučovať Moria Higaonnu, ktorý bol teraz jeho najoddanejším študentom.
Ako plynul čas, Morio Higaonna Sensei sa presťahoval do pevninského Japonska približne v rovnakom čase a so súhlasom učiteľa založil Medzinárodnú okinawskú federáciu Goju-ryu Karate-do (IOGKF). An´ichi Sensei slúžil IOGKF ako čestný predseda a bol osobným poradcom organizácie, až do jeho smrti v roku 2009.
Sensei Higaonna Morio Shuseki Shihan (10. Dan)
Morio Higaonna sa narodil 25. decembra 1938 a s tréningom karate začal ako štrnásťročný. Študoval Shorin-Ryu so svojím otcom. Trénoval aj s priateľom Tsunetaka Shimabukuro, ďalším zo Shorin-Ryu stylu. V šestnástich rokoch začal trénovať v štýle Goju-Ryu na odporúčanie Shimabukuro senseia. Písal sa rok 1955 a mladý Higaonna trénoval v záhradnom dojo zosnulého Chojuna Miyagi Shihana, jeho inštruktorom sa stal An´ichi Miyagi Sensei.
V tom čase bol tréningový režim veľmi tvrdý a Higaonna Sensei rozprával o nespočetných chvíľach, keď cvičil kata alebo kakie s mnohými rôznymi súpermi, až kým už nemohol hýbať rukami. Každý, kto trénoval na Okinawe, vie, že kvôli klíme si to vyžaduje obrovské úsilie.
Začiatky v Tokiu
V roku 1957 sa záhradné dojo presťahovalo do budovy s názvom Jundokan. Higaonna Sensei tam pokračoval v tréningu päť hodín denne. Po tom, čo sa jeho inštruktor Anichi Miyagi Sensei odsťahoval, aby pracoval na americkom ropnom tankery Higaonna Sensei získal miesto na Univerzite Takushoku v Tokiu. Bolo to približne v tomto čase, keď bolo zorganizované prvé oficiálne udeľovanie stupňov Dan.
Higaonna Sensei získal 3. Dan. Písal sa rok 1960. Práve v Tokiu učil Higaonna Sensei v slávnom Yoyogi Dojo. Mnoho tisíc študentov prešlo týmto dojo a legendy o schopnostiach Higaonna Senseia začali rásť. Don Dreager bol západný bojovník, ktorý cestoval po celom Japonsku a dokumentoval majstrov pre všetky štýly bojových umení. Vyslovil komentáre ako ‚Nie je tu nikto ako Higaonna Sensei‘ a čo je známejšie, ‚Higaonna Sensei je najnebezpečnejší muž v Japonsku v skutočnom boji‘.
Koncom šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov začal Higaonna Sensei cestovať do niekoľkých krajín, ktoré praktizovali Okinawa Goju-Ryu. Bol pozvaný, aby predviedol ukážku na majstrovstvách sveta v karate v Paríži v roku 1972 a jeho povesť jedného z najsilnejších cvičencov Goju-Ryu na svete ďalej rástla.
Začiatok organizácie
V roku 1979 v Poole v Anglicku s pomocou jeho starších medzinárodných inštruktorov vznikla IOGKF. Primárnym cieľom IOGKF zostáva zachovanie tradičného Goju-Ryu Karate, ako ho vyučovali jeho zakladatelia, a teraz je hrdým členom Nihon Kobudo Kyokai (Japonská asociácia tradičných bojových umení).
Higaonna Sensei strávil nejaký čas v Spojených štátoch amerických, kde si nejaký čas založil svoje sídlo v San Marcos, než sa nakoniec vrátil na Okinawu v Japonsku, kde momentálne býva. Od tej doby si Higaonna Sensei udržiava svoj vlastný prísny tréningový režim a pokračuje vo výskume pôvodných kata a tréningových metód Goju-Ryu.
V roku 2013 dostal Higaonna Sensei od Okinawskej vlády ocenenie, ktoré ho označilo za živý kultúrny poklad ostrova za jeho celoživotnú prácu na šírení okinawského Goju-Ryu do sveta, ako aj za jeho navždy zachovanie v jeho domovine.
V roku 2022 sa bohužiaľ organizácia IOGKF, kvôli vnútorným nezhodám rozdelila a Sensei Morio Higaonna sa rozhodol ju úplne opustiť. Vo svojich 84 rokoch založil organizáciu TOGKF a spolu so svojimi najstaršími žiakmi a podpory z celého sveta opäť začal šíriť Goju-ryu karate do sveta.
Sensei Laubscher Bakkies Shihan (9. Dan)
Začiatky
Kariéra v Goju Ryu Karate Senseia Bakkies Laubschera začala v roku 1966, ale jeho cesta Karate mala počiatok v roku 1963. Najskôr krátko Kyokushinkai, potom Shotokan (JKA) a od roku 1966 trénoval Okinawské Goju Ryu Karate podľa učenia Higaonna Moriom senseia.
Karate bolo vtedy v Kapskom Meste veľmi neznáme – knihy Mas Oyama Senseia boli jediným zdrojom v okolí. Kapské Mesto je prístav a každý japonský námorník, ktorý navštívil prístav Kapského Mesta a trénoval karate, bol pozvaný učiť.
Jedného dňa tento prístav navštívil Miyagi An’ichi Sensei. 50-tych rokoch bol členom posádky na japonskej lodi a učil Gekki Sai Dai Ichi na známej škole džuda v Kapskom Meste.
Goju ryu
V roku 1965 JKA vyslala štyroch svojich najlepších inštruktorov – Sensei’s Tase Taiji, Kanazawa Hirokazu, Enoeda Keinosuko, Shirai Hiroshi do Južnej Afriky na obdobie šiestich mesiacov. Sensei Bakkies Laubscher v júli 1965 obdržal svoj seniorský Shodan vo veku šestnástich rokov. Stal sa tak jedným z najmladších seniorských Shodan v organizácii na celom svete.
(* Snímka bola urobená, keď Sensei Bakkies Laubscher vykonával povinnú vojenskú službu vo veku 17 rokov – biele Gi neboli dostupné alebo boli extrémne drahé! Jeho prvé biele Gi pre neho vlastnoručne vyrobila jeho stará mama začiatkom roku 1967)
V roku 1966 sa Sensei Bakkies Laubscher rozhodol zmeniť štýl Karate na Okinawa Goju Ryu Karate, pretože James Rousseau Sensei a jeho učiteľ navštívili slávne Yoyogi Dojo v Tokiu, kde práve učil Higaonna Sensei.
V roku 1973 Sensei Bakkies Laubscher trénoval šesť mesiacov v Tokyo Dojo na pozvanie Senseia Higaonnu. Higaonna Sensei mal vtedy 35 rokov a tréning bol veľmi intenzívny. Sensei Bakkies nie raz spomínal, že vtedy bolo v Tokiu vidieť veľmi málo „Gaijunov“ alebo cudzincov. Podľa jeho slov, to bolo to ako žiť na inej planéte! Bolo to aj vtedy, keď stretol svojho dobrého priateľa a seniora IOGKF, senseia Kazua Terauchiho, s ktorým sú priatelia dodnes.
Súčasnosť
Ako najvyšší študent Higaonna Morio Senseia, Sensei Bakkies Laubscher je jedným z dvoch vicehlavných inštruktorov Tradičnej okinawskej federácie Goju Ryu. Od roku 1978 bol spoločným hlavným inštruktorom Južnej Afriky alebo SAGA ako je známa od roku 1966 a od roku 1983 jediným hlavným inštruktorom.
Sensei Bakkies Laubscher sa nikdy nestaral o stupne a tvrdí, že to, čím ste v dojo, je vaša hodnota! V roku 2015 od Higaonna Morio Sensei dostal 9. Dan na Okinawe.
Športové karate
Sensei Bakkies sa aktívne účastnil aj športového karate a reprezentoval juhoafrickú republiku na dvoch majstrovstvách sveta WUKO. V roku 1972 v Paríži vo Francúzsku, postúpil do štvrťfinále v kumite jednotlivcov a v roku 1975 v Long Beach v Kalifornii, kde tím SA prehral v semifinále s Anglickom, ktoré podujatie vyhralo. (v tých dňoch existovalo iba tímové a individuálne kumite a žiadne hmotnostné kategórie)
Filozofia
Prístup senseia Bakkiesa k životu siaha až do karate, ktoré má veľký vplyv na jeho život už od jeho 14 rokov. Pochopenie a ocenenie tradícií považuje za životne dôležité pre pochopenie status quo, ale zároveň potrebu zostať flexibilný, prispôsobivý a otvorený novým nápadom a trendom. Karate je evolučné a hoci princípy zostávajú nedotknuté, nemalo by sa k nemu pristupovať ako k veteránu.
Jeho filozofia k tréningu: ‚Si taký dobrý ako tvoj posledný tréning…!‘
Sensei Raoul Vogel (7. Dan)
Začiatky
Sensei Raoul Vogel sa narodil 16.augusta 1961 v Kapskom Meste v Južnej Afrike. Vo veku 3 rokov sa presťahoval s rodičmi do Windhoeku v Namíbií, kde prežil celú svoju mladosť. Svojho prvého majstra karate, senseia Hennieho de Vriesa (dnes držiteľ 7.Danu v Austrálií) stretol v roku 1976. Pod jeho dozorom sa učil základy ako aj filozofiu a podstatu Okinawského Goju ryu Karate, ktoré ho okamžite očarilo. Až rokmi tréningu sa presvedčil, ako veľmi je tento štýl Karate ucelený a vysoko efektívny. Po 4 rokoch tvrdého a pravidelného tréningu (5x týždenne) získal svoj 1.Dan.
V roku 1984 opustil Namíbiu a presťahoval sa späť do Južnej Afriky, kde sa mu podarilo stať priamim žiakom senseia Bakkies Laubscher Shihan (9. Dan, Hlavný inštruktor SAGA) Od tejto chvíle mal sensei Bakkies na senseia Raoula veľký vplyv. Zdieľajú názor, že športové karate a politicke boje o moc predstavujú odluku od skutočných princípov karate a budo. Z tohto dôvodu sa od roku 1990 venuje vyhradne tradičnému karate a jeho aplikácií do sebeobrany, i keď sa mu podarilo dosiahnuť viacero športových úspechov.
Aby si sensei Raoul splnil ciele, ktoré si sám určil, pravidelne navštevuje semináre (Gasshuku) po celom svete, vrátane Okinawi a Južnej Afriky. Tieto semináre sú vedené majstrom Higaonnom Moriom a senseiom Bakkiesom Laubscherom, prípadne ďalšími staršími majstrami TOGKF.
Viedeň- Rakúsko
Kvôli pracovnej príležitosti sa sensei Raoul v roku 2002 do Viedne, kde žije a pôsobí až do dnes. Aj tu sa rozhliadal po možnostiach, ako pokračovať vo svojej ceste Karate. Navštívil viacero klubov a seminárov, no žiadny štýl mu nepasoval tak ako Goju ryu. Taktiež kluby v Rakúsku boli veľmi výrazne zamerané na športové karate (vrátane klubov Goju ryu) čo nespadali k jeho orientácií na tradičné hodnoty. Rozhodol sa preto trénovať sám a vystačiť si s účasťou na rôznych seminároch.
Sensei Raoul, spolu so svojim novým študentom a priateľom Michaelom Holzerom, sa v septembri 2005 rozhodli založiť klub IOGKF Austria vo Viedni. Ich cieľom bolo šíriť svoje vedomosti a skúsenosti ale aj odovzdať “ducha a podstatu goju ryu karate” ďalším karate cvičencom. To čo vzniklo ako klub sa postupne stalo organizáciou IOGKF Austria a postupne sa pridali ďalšie dojo. Sensei Michael sa v roku 2016 však z osobných dôvodov rozhodol stiahnuť z činnosti klubu aj organizácie.
27.júla 2016 sa sensei zúčastnil skúšok na 7.Dan, ktoré sa konali na Okinawe v Naha počas IOGKF Sekei Budosai a úspešne ich zložil. V skúšobnej komisií sedeli sensei Higaonna Morio Shihan (10. Dan) a sensei Bakkies Laubscher Shihan (9. Dan).
V roku 2022 bohužiaľ došlo k rozdeleniu organizácie IOGKF a sensei Raoul sa rozhodol ísť v stopách svojho majstra, senseia Bakkiesa Laubschera. So svojími žiakmi sa pridal do novozniknutej organizácie senseia Morio Higaonni, Traditional Okinawa Goju ryu Karate Federation (TOGKF).